Alopécia - plešatosť

Androgénna alopécia má charakteristický vzhľad, t.j. vlasová hranica ustupuje z čela alebo temena až zostáva iba podkovovitý pruh vlasov po stranách a na zadnej časti hlavy. Plešina je ostro ohraničená, pokožka nie je atrofická a sú na nej prítomné jemné lanuginózne vlasy. Jedná sa o multifaktoriálne z významnej časti geneticky podmienené ochorenie, ktoré sa uplatňuje na podstate polygénnej dedičnosti za spoluúčasti hormónu testosterónu.

Androgénna alopécia (AGA), čiže plešatosť, sa prejavuje stratou vlasov, pričom v európskej populácii majú muži vo veku 30 rokov riziko 30%, vo veku 50 rokov až 50%. Riziko AGA má klinický význam taktiež u žien (3-12% vo veku 30 a 14-28% vo veku 60 rokov). Je závislá na množstve hormónu androgénu na androgénnom receptore (AR), ale taktiež ju ovplyvňujú iné gény. Gény alebo DNA polymorfizmy asociované s alopéciou sú lokalizované na chromozóme X a u mužov sa dedia maternálne. Zvýšené riziko vzniku plešatosti je publikované ako klinicky významné tiež u DNA polymorfizmov na 20 chromozóme.

Androgénna alopécia u žien obvykle progreduje pozvoľna a k zhoršeniu stavu dochádza pri zmene pomeru estrogénov a androgénov t. j. v menopauze, či napr. po ovarektómii. Prejavy ochorenia asociujú často aj s ďalšími prejavmi virilizácie (nepravidelná menštruácia, sterilita, hirsutizmus, seborea, akné a pod.), čo môže potenciálne súvisieť s hyperandrogénnym syndrómom, prípadne s neskorou manifestáciou kongenitálnej adrenálnej hyperplázie (late onset CAH).