Termín “parodontálne ochorenia” zahŕňa širokú škálu chronických zápalových stavov ďasien (alebo mäkkých tkanív obklopujúcich zuby), alveolárnej kosti a väzív (kolagénové vlákna spojivového tkaniva, ktoré pripájajú zub k alveolárnej kosti). Parodontitída je multifaktoriálne chronické ochorenie, pre vznik ktorého je nevyhnutná prítomnosť určitého druhu alebo množstva baktérií, neregulovanej imunitnej odpovede organizmu a ďalších rizikových faktorov (fajčenie, diabetes, nedostatočná orálna hygiena). Parodontitídy môžeme rozdeliť na:

Agresívne parodontitídy (AP, rýchlo progredujúce) – tvoria asi 5% všetkých parodontitíd a sú typické pre mladšiu generáciu pacientov, pričom sa začínajú prejavovať okolo 13. roku života, častejšie u žien.

Chronické parodontitídy (CHP) – jedná sa o najčastejšie parodontitídy dospelých a tvoria asi 95% všetkých parodontitíd. Zväčša sa začínajú vyvíjať ako gingivitídy okolo 15. roku života.

Jedným zo zásadných rizikových faktorov vzniku a zotrvávania procesu parodontitídy je prítomnosť agresívnych tzv. paropatogénnych baktérií, ktoré sú na základe spoločných vlastností zaradené do podskupín, resp. komplexov:

Fialový a oranžový združený komplex – jedná sa o baktérie, tzv. skorých kolonizátorov. Majú stredný patogénny potenciál a sú súčasťou biofilmu. Týmto vytvárajú podklad pre pôsobenie ďalších baktérií. Medzi zástupcov tohtokomplexu patria napr. Campylobacter rectus alebo Eubacterium nodatum.

Baktérie oranžového komplexu (Prevotella intermedia, Parvimonas micra a Fusobacterium nucleatum) sú stredne až vysoko patogénne a vytvárajú spojenie medzi skorými kolonizátormi a baktériami červeného komplexu.

Baktérie červeného komplexu sú vysoko patogénne baktérie (Porphyromonas gingivalis, Tannerella Forsythia či Treponema denticola), ktoré sú schopné degradovať napadnuté tkanivo a migrovať v epitelových bunkách.

Baktérie tzv. zeleného komplexu sú Eikenella corrodens a Capnocytophaga sputigena /gingivalis.

Hlavnou baktériou s vysoko patogénnym potenciálom je Aggregatibacter actinomycetemcomitans, ktorý dokáže odolávať imunitnej odpovedi hostiteľa a enzymaticky ničiť napadnuté tkanivo.

Indikujúci lekár: stomatológ, špecializácia parodontológia, implantológia, orálna chirurgia

  1. U pacientov so skorým nástupom parodontitídy (od 15. roku alebo mladých dospelých) a/alebo pozitívnou rodinnou anamnézou
  2. u pacientov s parodontitídou – pre potvrdenie diagnózy parodontitídy a pri kontrole pretrvávajúceho zápalu
  3. u pacientov s parodontitídou – pred plánovanou chirurgickou, čelustno-ortopedickou liečbou
  4. pred implantologickou liečbou na vylúčenie genetického a mikrobiálneho rizika a stanovenie prognózy, kontrola prítomnosti A. actinomycetemcomitans, P. gingivalis (u ktorých bolo dokázané dlhodobé pretrvávanie v kostných lakúnach po extrakcii zubov s parodontitídou),
  5. u tehotných žien s chronickou gingivitis a parodontitídou pre určenie rizika agresivity A. actinomycetemcomitans, P. gingivalis ako prevenciu rizikovej gravidity (ich toxíny sú krvnou cestou dopravené k placente),
  6. u pacientov s parodontitídou pred transplantáciou tkanív a orgánov (pre indikáciu radikálneho odstránenia zdroja fokálnej infekcie dentogénneho pôvodu),
  7. u všetkých pacientov, u ktorých je požiadavka na zistenie a vylúčenie orálnej fokálnej infekcie, a zároveň so závažnými systémovými ochoreniami: kardiovaskulárne ochorenia, reumatoidná artritída a ďalšie autoimunitné ochorenia, diabetici, onkologické ochorenia, pred liečbou bisfosfonátmi a iné.