Detailné informácie o ochorení/probléme
Zubný kaz patrí medzi najrozšírenejšie infekčné ochorenia v celosvetovej populácii. Hlavnou príčinou jeho vzniku je pôsobenie špecifických kariogénnych mikroorganizmov, ktoré rozkladajú cukry na organické kyseliny, čím dochádza k demineralizácii a následne degradácii zubnej skloviny a dentínu. Najčastejšie sa jedná o baktérie rodu Streptococcus a Lactobacillus, ktoré sa premnožia pri nerovnováhe ústneho mikrobiómu, tzv. mikrobiálnej dysbióze.
Streptococcus mutans – je hlavný iniciátor zubného kazu. Vďaka svojej vysokej schopnosti fermentovať sacharidy produkuje veľké množstvo kyselín, najmä kyseliny mliečnej, čím výrazne znižuje pH na zubnom povlaku. S. mutans navyše syntetizuje extracelulárne polysacharidy (glukány), ktoré zabezpečujú silnú adhéziu baktérií k povrchu zubnej skloviny a stabilitu biofilmu. Práve tieto vlastnosti umožňujú baktérii efektívne kolonizovať povrch zubov, a to najmä u detí.
Streptococcus sobrinus – často koexistuje so S. mutans a ich spoločný výskyt sa považuje za ukazovateľ zvýšeného rizika vzniku zubného kazu. Hoci je tento druh menej adhézny k povrchu zubov, prítomnosť oboch druhov v biofilme vedie k intenzívnejšej produkcii kyselín a stabilnejšiemu biofilmu. S. sobrinus je typicky prítomný v raných a stredných štádiách zubného kazu a jeho aktivita urýchľuje demineralizáciu zubnej skloviny.
Lactobacillus casei – je typickým predstaviteľom sekundárneho kolonizátora zubného kazu, ktorý sa podieľa na jeho rozširovaní a prehlbovaní. Tento druh má výrazné fermentačné schopnosti – rozkladá sacharidy na kyseliny a dokáže prežívať aj pri veľmi nízkom pH. Po narušení povrchu skloviny kolonizuje už existujúce lézie a podieľa sa na ďalšej demineralizácii skloviny. Jeho výskyt je typický pre pokročilé kazy v dentíne a pre mäkké, rozpadnuté tkanivo kazu, kde prispieva k udržiavaniu kyslého prostredia, taktiež v koreňových kazoch a v prostredí s minimálnym prúdením slín.
Lactobacillus salivarius – má dvojitú ekologickú úlohu – mimo prostredia zubného kazu môže pôsobiť ako probiotický druh, avšak v prostredí s nízkym pH sa stáva patogénnym. Produkuje kyselinu mliečnu a octovú, čím prispieva k poklesu pH a podieľa sa na pokračujúcej demineralizácii dentínu. Jeho výskyt sa viaže predovšetkým na prítomnosť dentínových lézií, v ktorých dokáže prežiť aj pri veľmi kyslých podmienkach. Podobne ako iné laktobacily, sa zúčastňuje na pokročilých štádiách kazového procesu a pomáha udržiavať kyslé mikroprostredie.
Lactobacillus fermentum – podieľa sa najmä na udržiavaní kyslého prostredia v pokročilých léziách zubného kazu. Ide o vysoko fermentačný druh, ktorý metabolizuje široké spektrum sacharidov a produkuje veľké množstvo kyseliny mliečnej. Je považovaný za indikátor neskorších štádií kazu, kedy dochádza k výraznému poškodeniu organických zložiek dentínu.
Candida albicans – je kvasinka, ktorá v ústnej dutine zohráva významnú úlohu pri progrese zubného kazu, a to najmä u detí a pacientoch s oslabenou imunitou. C. albicans sama o sebe nie je primárny pôvodca kazu, ale zvyšuje virulenciu bakteriálnych druhov, najmä S. mutans.
V biofilme vytvára fyzické a metabolické väzby s baktériami, čím zvyšuje jeho stabilitu, a taktiež sa vyznačuje schopnosťou zadržiavať kyseliny. Produkuje taktiež množstvo enzýmov, ktoré môžu poškodzovať organické zložky zubov. Spoločne so S. mutans vytvára biofilm s vysokou adhéziou a odolnosťou voči pH. Najčastejšie sa nachádza v stredných a pokročilých kazoch, v miestach s vyššou vlhkosťou a v biofilmoch s nižšou dostupnosťou ako sú napr. medzizubné priestory, pod ortodontickými aparátmi alebo v hlbokých kazových léziách.
Pre koho je vyšetrenie určené
- pre zubných lekárov a dentálnych hygienikov ako doplnkový diagnostický nástroj
- pre pacientov s opakovaným výskytom zubného kazu
- pre deti a dospievajúcich so zvýšenou kazivosťou zubov
- pre osoby so zníženou tvorbou slín alebo po antibiotickej liečbe
- pre pacientov s fixnými zubnými náhradami, implantátmi alebo strojčekmi
- pre tých, ktorí sa starajú o dlhodobú prevenciu svojho orálneho zdravia
Ako mi pomôže výsledok testu, čo sa dozviem
- informácie o prítomnosti vybraných kariogénnych mikroorganizmov vo Vašich ústach
- identifikácia konkrétnych patogénov, ktoré môžu spôsobovať zubný kaz alebo zhoršovať stav ústnej mikroflóry
- individuálny kariogénny profil slúžiaci ako podklad pre personalizovanú liečbu a prevenciu
Rozsah DNA testu, varianty, gény
DNA detekcia 6 kariogénnych mikroorganizmov:
Bakteriálne druhy – Streptococcus mutans, Streptococcus sobrinus, Lactobacillus fermentum, Lactobacillus casei a Lactobacillus salivarius
Kvasinkový druh – Candida albicans
Úhrada poisťovňou a indikačné kritériá
Vyšetrenie je zatiaľ možné absolvovať len v samoplatcovskom režime na základe žiadosti klienta – pacienta alebo prostredníctvom ošetrujúceho zubného lekára, príp. hygienika.
Priebeh testu – vysvetlenie, odber, analýza
Po objednaní testu na našej webovej stránke obdržíte e-mail s potvrdením vašej objednávky. Test môžeme objednať aj na emailovej adrese info@ghc.sk. Na analýzu mikrobiálnej DNA je potrebný ster supragingiválneho povlaku z povrchu zubov s viditeľným kazom alebo alternatívne malé množstvo slín – približne 2 ml. Odberové súpravy zasielame štandardne po vytvorení objednávky spoločne so žiadankou a informovaným súhlasom.
Cieľovým materiálom výteru je mikrobiálna DNA supragingiválneho povlaku z povrchu zubov a DNA pacienta z okolitých tkanív, v prípade slín je to zmes celkovej pacientskej a mikrobiálnej DNA.
Pred oboma druhmi odberov (ster alebo slina) je vhodné aspoň 30 minút nejesť, nepiť ani si nečistiť zuby, aby sa maximalizoval počet odobratých buniek. Optimálne odporúčame odbery vykonať ráno pred ústnou hygienou. Z takto vykonaného odberu sa následne v laboratóriu izoluje bakteriálna DNA.
Ster supragingiválneho povlaku zo zubov je jednoduchý, neinvazívny a bezbolestný postup. Zo zabalenej odberovej súpravy vyberte odberový set s výterovou tyčinkou. Tubu otvorte protismerným otočením jej dvoch častí pozdĺž naznačenej čiarkovanej línie. Zo zubu alebo viacerých zubov, vykonajte ster opakovanými krúživými pohybmi tak, aby bol celý povrch výterovej tyčinky pokrytý povlakom. Následne vráťte výterovú tyčinku do tuby, vzorku nie je potrebné vysušiť.
Odber slín je rovnako jednoduchý, neinvazívny a bezbolestný postup. Zo zabalenej odberovej súpravy vyberte zberný lievik a zbernú skúmavku so stabilizačným médiom. Otvorte zbernú skúmavku a nasaďte na ňu zberný lievik. Tesne pred slinením odporúčame na uvoľnenie lícnych svalov masírovanie líc prstami (15-30 sek.). Po uvoľnení slín masírovaním pacient nasliní malé množstvo (cca 2 ml) slín do zbernej skúmavky. Po naslinení odstráňte lievik, uzatvorte skúmavku a prevráťte jej obsah 10-krát. Upozorňujeme, že pri slinení je potrebné vyhnúť sa tvorbe bublín alebo peneniu.
Následná analýza DNA prebieha v akreditovanom slovenskom laboratóriu pomocou najmodernejších molekulárno-genetických metód.
Výsledok – ako dlho trvá, kam bude doručený
Výsledok analýzy Vám bude zaslaný emailom najneskôr do 10 pracovných dní od doručenia vzorky do laboratória, a to na adresu uvedenú vo vašej objednávke. Pozor, počet dní nezahŕňa čas potrebný na transport vzorky do laboratória. Heslo na otvorenie dokumentu Vám bude zaslané samostatne. Ak je na žiadanke uvedený Váš ošetrujúci lekár, výsledky zašleme poštou na adresu ambulancie.
Interpretácia výsledku a prípadná konzultácia – ako postupovať?
Každý pozitívny výsledok pre prítomnosť jednotlivých kariogénnych oraganizmov zvyšuje pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Všetky výsledky odporúčame hodnotiť v kontexte s aktuálnym klinickým stavom pacienta (t.j. spolu s klinickým nálezom a jeho rodinnou anamnézou). Stanovenie definitívnej diagnózy je možné len na základe komplexného zhodnotenia všetkých klinických a laboratórnych vyšetrení. Ďalší manažment vyšetreného probanda, vrátane iných laboratórnych vyšetrení, je na posúdení príslušného lekára špecialistu.
Výsledky vykonaných genetických vyšetrení odporúčame konzultovať s indikujúcim lekárom, zodpovedným za klinickú interpretáciu.
